NETSOCAN
Číslo 8-10 --- SRPEN - ŘÍJEN 2015 ---Ročník XIV.
20. 10. 2011 byl umučen Muammar Kaddáfí. R.I.P.


AFRICKÝ NÁRODNÍ HRDINA A MUČEDNÍK MUAMMAR KADDÁFÍ


Lýbia, Kaddáfí a USA a NATO demokracia

Územie Líbye bolo v období od 1. po 5. storočie obsadené Rímskou ríšou, neskôr Vandalmi. V roku 642 sa začala postupná islamizácia krajiny a v roku 1551 sa jej zmocnila Osmanská ríša. V rokoch 1911-1943 bola Líbya talianskou kolóniou. Taliansko túto bývalú osmanskú provinciu získalo na základe Zmluvy z Lausanne po vyhranej taliansko-tureckej vojne, kedy boli Turci, tlačení hroziacim konfliktom s balkánskymi štátmi, donútení podpísať s Talianskom mierovú zmluvu. V rámci tejto zmluvy opustili Tripolsko a Kyrenaiku a odovzdali ju pod správu Talianska. Po druhej svetovej vojne bolo územie bývalej Talianskej severnej Afriky rozdelené na historické regióny Tripolsko, Kyrenaika (pod vládou Britov) a Fazzan (pod vládou Francúzov). Potom, čo došlo v roku 1949 k rozsiahlym nepokojom, rozhodla OSN o plnom osamostatnení Líbye. Toto rozhodnutie bolo naplnené roku 1951, kedy spojením Fezzánu, Tripolsko a Kyrenaika vznikol nezávislý federatívny štát Líbyjské kráľovstvo pod vládou kráľa Idrisa I.

V roku 1969 prebehol v krajine puč a hlavou štátu sa stal plukovník Muammar al-Kaddáfí , ktorý nastolil vojenskú diktatúru. Kaddáfi, ktorý vládol v tejto severoafrickej zemi tvrdou rukou, bol a je aj po smrti označovaný za diktátora.

Kaddáfí sa narodil v roku 1942. Bol jediným synom bedujínskej rodiny, ktorá žila v púšti neďaleko Syrtu. Po, povinnom niekoľkoročnom štúdiu koránu, začal v roku 1956 navštevovať školu v meste Sabha. Práve tu získal mladý Kaddáfí priateľov, s ktorými neskôr prevzal moc nad celou Libyou. Pri štúdiách bol Kaddáfí ovplyvnený arabským nacionalismom, který v susednom Egypte propagoval prezident Násir. Pre politický aktivismus bol následne zo školy vylúčený a nakoniec skončil pri štúdiu práva na univerzite v Tripolise.
Muammar Kaddáfí bol výborný študent, a preto bez ťažkostí nastúpil na vojenskú akadémiu a študoval dokonca i rok na Kráľovskej vojenskej akadémii v Sandhurstu. Po návrate bol dôstojníkom v libyjskej armáde.

Líbya získala nezávislosť v r. 1951 a Idrís I. se stal králem. V r. 1959 bola objavená ropa, ktorá zrazu priniesla obrovské zisky. Avšak väčšina bohatstva bola v rukách vládnucich vrstiev, čo vyvolalo masovú nespokojnosť.

Dňa 1. marca 1969 armáda pod vedením ambiciózneho plukovníka Kaddáfího uskutočnila štátny prevrat a zvrhla nekrvavou cestou kráľa Idrísa, ktorý bol v tom čase na liečení v Turecku. Na konci dňa bola vyhlásená Lybijská arabská republika a Kaddáfí mal titul „brat vodcu revolúcie“. Aj keď mladý Muammar Kaddáfí posilnil hospodárstvo, narobill si veľa nepriateľov a pretože sám netúžil po vysokých vojenských funkciách, napriek tomu, že stál v čele krajiny i armády, nechal si ve svojej skromnosti udelit iba titul "plukovník". Nový režim, v čele s Výkonnou radou revolúcie zrušil monarchiu a vyhlásil novú Libyjskú arabskú republiku. Heslom revoluce bolo „Sloboda, socialismus a jednota“.

Líbya, plným názvom Veľká socialistická ľudová líbyjská arabská džamahírija (džamahírija je špecifická forma socialistickej republiky).

Hospodárska situácia zeme sa zmenila a dostala sa na veľmi dobrú úroveň, predovšetkým vďaka vysokým ziskom z predaja ropy. Z Lýbie boli vykázané americké a britské vojenské jednotky, Američania boli nútení v júni 1970 svoju leteckú základňu Wheelus Air Base na území Libyjského kráľovstva opustiť a boli znárodnené zahraničné ropné spoločnosti.
Vodca si bol toho vedomý a preto kontroloval tok peňazí, čo mu umožnilo žiť ve velkom luxuse.

V dobe Kaddáfiho štyridsaťštyriročnej vlády sa:
- miera gramotnosti libyjského obyvateľstva zvýšila z 10 na temer 90 percent,
- hospodársky rast v roku 2010 byl temer 11% HDP a byl najvyšší v celé Africe a žiadna krajina napr. v EÚ takýto rast nikdy nedosiahla a zrejme ani nedosiahne,
- krajina naviac nemala žiadne dlhy a
- v rezervách mala desiatky miliárd dolárov,
- úmrtnosť novorodencov se znížila desaťinásobne a bola najnižšia z afrických zemí,
- priemerná dĺžka života sa zvýšila z 57 na 77 rokov,
- Libyjčania mali bezplatný prístup k vzdelaniu s možnosťou univerzitného štipendia, zdravotnej starostlivosti a nemuseli platiť ani za elektrickú energiu.

* Štát štedro podporoval novomanželov sumou pohybujúcou se v desiatkach tisíc dolárov a za narodenie dieťaťa dostávala matka ďalších pätnásť tisíc dolárov,
* Libyjčania zo zákona nemuseli bankám platiť úroky z úverov,
* ceny pohonných hmôt a potravin sa pohybovali na úrovni niekoľkých centov, a
* štát podporoval ľudí bez zamestnania až do chvíle, než si našli prácu,
* pracujúci Líbyjčania zarábali v priemere na hlavu viac ako Briti,

* vláda tiež dotovala nákup auta preplatením polovice z celkovej kúpnej ceny,
* každý Libyjčan mal ústavné právo na bývanie a
* štát poskytoval finančnú podporu na kúpu bytu, rovnako tak ako na výstavbu vlastného domu,
* vláda vystavala školy a nemocnice a sú impozantné podľa všetkých medzinárodných štandardov,

* všetci Líbyjčania mali vlastný dom alebo byt, automobil, TV, video a telefón,
* väčšina obyvateľov tiež mala prístup k pitnej vode vďaka projektu podzemného riečneho systému v celkovej dĺžke viac ako tisíc kilometrov.
* centrálnu libyjsku banku vlastnil, na rozdiel od západných krajín, skutočne štát.

Podzemný riečny systém prepájal viac ako tisíc podzemných studní a dokázal zásobovať mestá po celej zemi. Kaddáfi ho označil za ôsmy div sveta.

Teda v dobe diktátorskej vlády Muammara al-Kaddáfího bolo možné zrealizovať gigantický projekt presahujúci 27 miliárd USD a to Saharskú veľkú umelú rieku.

V roku 1983 padlo v Líbyi rozhodnutie zrealizovať projekt, ktorý nemal a nemá vo svete obdoby. Priviesť vodu z akviferu ďaleko v púšti na pobrežie.
To však znamenalo prekonať viacero úskalí - medzi nimi napr. veľkú vzdialenosť akviferu od pobrežia, tvrdé púštne podmienky, výškové rozdiely na trase, koróziu železobetónu a mnohé ďalšie.

Projekt v číslach
V roku 1984 sa prvé špeciálne upravené rýpadlá zahryzli do vyprahnutej pôdy
, a začala sa prvá najnáročnejšia fáza megaprojektu. Bolo potrebné vybudovať ťažobné vodné polia so stovkami studní hlbokými niekoľko sto metrov, transportné potrubia zložené zo sekcií zo špeciálneho tzv. predpätého železobetónu s priemerom až 4 metre, dĺžkou 7,5 metra a hmotnosti 86 ton (najväčšie predpäté potrubie na svete) skryté pod zemou, aby sa zabránilo stratám v dôsledku odparovania, veľké zásobníky vody pre rovnomerné pokrytie prevádzky aj pri zvýšenej spotrebe počas letných mesiacov, prečerpávacie stanice poháňajúce vodu v potrubiach želaným smerom a rýchlosťou, elektrárne napájajúce jednak čerpadlá vo vrtoch aj v prečerpávacích staniciach, dve továrne na výrobu potrubí a množstvo ďalších netriviálnych úloh.
Celkovo bolo naplánovaných päť fáz, z ktorých boli doposiaľ plne dokončené tri, štvrtá je (bola v dobe vzniku tejto informácie) v procese budovania, a piata má byť (mala byť - neviem ako to v súčasnosti pokračuje - nie sú dostupné informácie) ukončená do roku 2025. V prvých troch fázach bolo zatiaľ preinvestovaných 19,58 miliardy USD, zvyšných cca 7,5 miliardy bude prein-vestovaných v štvrtej a piatej fáze.
Navyše, v rokoch 1999 až 2001 došlo k piatim poškodeniam potrubných rúr. Po analýze sa zistilo, že boli spôsobené koróziou kovovej výstuže rúr, a bola vyvinutá a implementovaná metóda na rozsiahle monitorovanie potrubnej siete pomocou sofistikovaných akustických detektorov. K nečakaným poškodeniam odvtedy už nedošlo.

A tak diktatúra Muammara al-Kaddáfího a socializmus, ktorý tam nastolil zbavili krajinu sucha a zásobili krajinu dostatkom vody, čo je nevyhnutný predpoklad pre rozvoj poľnohospodárstva a to všetko bez zadĺženia krajiny a s prebytkovým rozpočtom a všetkými sociálnymi výhodami pre občanov.

Vo februári 2011 vypuklo v krajine proti vláde diktátora Muammara al-Kaddáfího ľudové povstanie organizované a riadené USA. 19. marca 2011 začali na základe rozhodnutia BR OSN č. 1973 letecké ("...Koalícia piatich krajín - USA, Francúzska, Británie, Kanady a Talianska - zaútočila na Líbyu s cieľom ochromiť protivzdušnú obranu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, uviedol dnes Pentagón. ..." a pýšili sa, že tie útoky boli najpresnejšie v hostórii) a námorné sily niektorých krajín NATO, Švédska, Kataru, SAE útoky na líbyijské ciele a zbavili úbohých Lýbijčanov tyrana a diktátora a priniesli im DEMOKRACIU.

Po smrti Muammara al-Kaddáfího je ďalší vývoj zeme neistý a isté je, že obyvatelia tejto rozsiahlej zeme zrejme prišli o množstvo sociálnych výhod, ktoré im džamáhíríja po štyri desaťročia prinášala a ich životná úroveň sa prudko znížila. V súčasnosti utekajú zo svojej rodnej krajiny do krajím, ktroré im prinesli DEMOKRACIU, pretože doma už nevedia prežiť a tak sa DEMOKRACIA stala (ako to Krivošík vo svojom kommetári nazval) Vlhkým hrobom ľudských nádejí.

Neviem si pomôcť, ale čosi mi to veľmi pripomína ... nebola to síce vojenská diktatúra, iba diktatúra proletariátu, ale ... :-( ... aj naši ľudia hromadne utekajú z našej novej 26 ročnej DEMOKRATICKEJ krajiny ...

Zdroje:

1. http://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%ADbya
2. http://archiv.extraplus.sk/content/view/1415
3. http://dolezite.sk/old/Libya_229.html
4. Juraj Kotulič Bunta, Ph.D, článok : Saharská veľká umelá rieka
http://www.vlastnihlavou.cz/velka-umela-reka/
5. http://archiv.extraplus.sk/1416/o-co-ide-v-libyi
6. http://www.vlastnihlavou.cz/special-k-nedozitym-70-narozeninam-muammara-kaddafiho/
7. http://english.pravda.ru/opinion/columnists/13-04-2011/117563-message_from_qaddafi-0/
8. http://www.osud.cz/vyznani-plukovnika-kaddafiho-necenzurovano-zapadnimi-masmedii
9. http://www.aktuality.sk/clanok/184219/vojna-v-libyi-online-report-19-marca-2011/

Vyznání plukovníka Kaddáfího
Vzpomínky mého života: Plukovník Muammar Kaddáfí, vůdce revoluce, 5. dubna 2011 Ve jménu Alláha, dobročinného a milosrdného…
Po 40 let, či to bylo déle, nevzpomínám si, jsem dělal vše, co jsem mohl, abych dal lidem domy, nemocnice, školy, a když byli hladoví, dal jsem jim jídlo. Dokonce jsem Benghází přeměnil z pouště na zemědělskou půdu, přestál jsem útoky kovboje Reagana, když zabil moji adoptovanou osiřelou dceru, pokoušel se zabít mne, a místo toho zabil nebohé nevinné dítě. Pak jsem pomohl svým bratrům a sestrám z Afriky penězi na Africkou unii.
Dělal jsem, co jsem mohl, abych pomohl lidem pochopit koncept skutečné demokracie, kde výbory lidí řídí naši zemi. Ale to nikdy nestačilo, jak mi někteří řekli, dokonce ani lidé, kteří měli 10 pokojové domy, nové vybavení a nábytek, nebyli spokojeni, protože jak byli sobečtí, chtěli více.
Řekli Američanům a dalším návštěvníkům, že potřebují „demokracii“ a „svobodu“ a nikdy nepochopili, že jde o systém hrdlořezů, kde největší pes požírá ostatní, ale byli těmito slovy okouzleni a nikdy nepochopili, že v Americe není žádné bezplatné lékařství, žádné bezplatné nemocnice, žádné bezplatné bydlení, žádné bezplatné vzdělání a žádné bezplatné potraviny, vyjma toho, kdy lidé žebrají nebo stojí dlouhé fronty na polévku.
Ne, bez ohledu na to, co jsem udělal, nikdy to některým nestačilo, ale další věděli, že jsem synem Gamala Abdela Nassera, jediného skutečného arabského a muslimského vůdce, kterého jsme měli od doby Salaha-al-Deena, který získal Suezský kanál pro své lidi, stejně jako jsem já získal Libyi pro své lidi, byly to jeho šlépěje, ve kterých jsem se pokoušel jít, ochránit své lidi před koloniální nadvládou – před zloději, kteří by nás okradli.
Nyní na mne útočí největší vojenská síla v historii, můj malý africký syn Obama mne chce zabít, sebrat naší zemi svobodu, sebrat nám bydlení zdarma, léky zdarma, vzdělání zdarma, potraviny zdarma, a nahradit to americkým stylem zlodějny zvaným „kapitalismus“, ale my všichni v rozvojovém světě víme, co to znamená, znamená to, že země řídí korporace, že svět řídí korporace a lidé trpí. Takže nemám jinou možnost, než se jim postavit, a pokud si to Alláh přeje, zemřít na jeho cestě, cestě, která dala naší zemi bohatou zemědělskou půdu, potraviny a zdraví, a dokonce nám umožnila pomáhat našim africkým a arabským bratrům a sestrám, aby zde, v libyjské džamahírii, mohli pracovat s námi.
Nechci zemřít, ale pokud to bude potřeba pro záchranu této země, mých lidí, tisíců mých dětí, pak ať se tak stane.
Nechť je tato závěť mým hlasem světu, že jsem se postavil křižáckým útokům NATO, postavil se krutosti, postavil se podvodu, postavil se západu a jeho koloniálním ambicím, a že jsem stál se svými africkými bratry, svými skutečnými arabskými a muslimskými bratry jako maják. Když si ostatní stavěli hrady, já jsem žil ve skromném domě a ve stanu. Nikdy jsem nezapomněl na své mládí v Sirte, nerozhazoval jsem náš národní poklad pošetile, a stejně jako Salah-al-Deen, náš velký muslimský vůdce, který zachránil Jeruzalém pro islám, jsem si pro sebe vzal jen málo…
Na západě mne někteří nazvali „šílencem“, „bláznem“, ale znají pravdu, přesto však nadále lžou, vědí, že naše země je nezávislá a svobodná, není v koloniálním sevření, že má vize, má cesta je a vždy byla jasná a byla pro mé lidi, a že budu bojovat do posledního dechu, abych nás udržel svobodnými, nechť nám Alláh všemohoucí pomůže zůstat ve víře a svobodnými.
Plk. Muammar Kaddáfí,
5. 4. 2011


21. duben 2015 v 9:26
ZDROJ: FACEBOOK
František Stočes
20. října
NETSOCAN